História marketingu je plná mýtov a omylov. Ľudia ich prijímajú a opakovane používajú. Často to, žiaľ, robia aj tí, ktorí sa považujú za odborníkov. Pritom by možno stačilo, aby namiesto dojmológie bolo v marketingu o čosi viac skutočnej vedy.
Neformálna prednáška Richarda Marečka pre laikov aj profesionálov bola o najčastejších mýtoch, bludoch a omyloch v marketingu. Dozvedeli sme sa napríklad, či sú značky pre ľudí naozaj dôležité, alebo ako je to s láskou k značkám a vernosťou. Zistili sme, aký je význam kreativity a či značky musia veriť v nejaký vyšší zmysel. Podebatovali sme o význame internetu aj o smrti televízie.
Richard sa už vyše 20 rokov živí reklamou a marketingom. Na strane agentúry alebo ako konzultant pracoval pre klientov z takmer všetkých odvetví. Aktuálne pôsobí ako Strategy Director v reklamnej agentúre Mayer/McCann Erickson a marketingový konzultant vo svojej spoločnosti Wu Wei. Vo voľnom čase píše hejty na MarketingPunk.blog.
Žijeme rýchlo a čakáme od seba veľmi veľa. Vyhorenie dnes, žiaľ, nie je niečím zriedkavým. Z úplne rozvinutého syndrómu je cesta späť zložitá, preto je lepšie hroziace riziko spoznať, pochopiť a zastaviť už v počiatočných fázach. Neformálna prednáška Matúša Bakytu bola o tom, ako predchádzať, rozpoznať a zvládnuť syndróm vyhorenia. Dozvedeli sme sa najmä to, ako môžeme vyhoreniu zabrániť v etape stagnácie a ako ho môžeme rozpoznať a zastaviť vo fázach frustrácie, či apatie.
Matúš vyštudoval psychológiu a v rokoch 1994 až 2006 pracoval pre viaceré mimovládne organizácie (Greenpeace, Živica, Ľudia proti rasizmu). Syndróm vyhorenia a jeho terapiu zažil na vlastnej koži a tejto téme sa venoval tiež v bakalárskej a diplomovej práci. Aj na základe tejto osobnej skúsenosti ponúka od roku 2009 poradenstvo pre organizácie i jednotlivcov. Pracuje ako tréner a psychológ.
Foto: Tomáš Benedikovič
Stretnutie o tom, ako pamäť funguje, čo jej robí dobre a ako ju môžeme rozvíjať napríklad prostredníctvom učenia sa jazykov. Vysvetlili sme si, aké triky a techniky môžu zefektívniť učenie sa a zapamätávanie si. Spolu sme sa naučili, ako meniť zdanlivé hendikepy na výhody a získať väčšie sebavedomie.
Neformálna prednáška Anny Jančovej o spôsoboch efektívneho narábania s pamäťou, ktoré sama využíva pri jazykovom vyučovaní dospelých a ktoré majú úspešné uplatnenie aj v iných oblastiach.
Anka je Považskobystričanka, mama dvoch dospelých detí, psa a mačky. Slovo a reč ju priťahovali odmalička. Takmer dvadsať rokov učila jazyky na stredných školách na Považí, venovala sa spolupráci so zahraničnými školami a študentskému divadlu. Neskôr si založila vlastnú jazykovú školu Enjoy School, kde sa snaží dokázať, že učenie jazykov môže byť moderné, progresívne a zábavné. Popri škole sa podieľa na komunitnom živote v Považskej Bystrici, najmä v oblasti kultúry. Viac o nej nájdete na www.ucitelkaanglictiny.sk.
Ak si v práci všimneme nejakú nečestnosť alebo porušenie zákona, právom sa nahneváme. Rozmýšľame, že to nenecháme len tak a niečo urobíme. Lenže často sa zľakneme. Premkne nás obava, že to bude zase raz: jeden za všetkých, nikto za jedného. Ako to naozaj je? Kto a ako pomáha odvážnym ľuďom? Je ich ochrana účinnejšia ako pred desiatimi rokmi?
Neformálna prednáška Paľa Lacka z Aliancie Fair-play o tom, ako rozpoznať nekalosť, koho na ňu upozorniť a čo očakávať, keď to urobíme. Povedali sme si, kto nám môže poradiť, akých chýb sa máme vyvarovať, či ísť skôr za novinármi alebo na políciu, a či je väčším problémom chýbajúca právna úprava, alebo personálne väzby vo verejnej správe.
Paľo je analytik Aliancie Fair-play, watchdogovej mimovládky, ktorá pozerá politikom na prsty. Kedysi naháňal po celej krajine našu Súdnu radu, dnes píše najmä o plytvaní v zdravotníctve. V samých začiatkoch dobrovoľníčil pre internetové noviny inforoznava.sk. Je autorom e-knihy o ťažkostiach, ktorým čelia odvážni ľudia nahlasujúci nekalosti. Vyštudoval politológiu na Free University of Berlin. Má rád kávu a dobré magazíny – najlepšie súčasne. Keď môže, chodieva všade pešo.
O ekologickejšom správaní sa uvažujú nielen hipíci, ale aj všetci moderne premýšľajúci a nesebeckí ľudia. Veď predsa môžeme bývať v meste, cestovať autom, pekne sa obliekať a zároveň sa správať šetrne k životnému prostrediu. Len treba o tom hovoriť a niekde začať. Neformálna prednáška Ivany Maleš, zakladateľky Inštitútu cirkulárnej ekonomiky a blogu Nezmar, bola o tom, čo a ako môžeme zmeniť v našich každodenných činnostiach, ak chceme byť empatickejší voči planéte a pozornejší k budúcim generáciám.
Ivana pochádza zo Srbska a na Slovensko prišla študovať environmentalistiku. V roku 2003 ukončila štúdium na katedre krajinnej ekológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Je autorkou niekoľkých koncepcií reformy odpadového hospodárstva na komunálnej úrovni a spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, kde momentálne pôsobí. Je vydatá, má jednu dcéru. Rada cestuje, číta knihy, pozerá severské filmy a fascinujú ju sopky. V súkromí sa snaží o zero waste spôsob života.
V pracovnom aj osobnom živote sa neustále o niečom rozhodujeme. Bolo by skvelé vedieť, ako si vždy vybrať rýchlo a spoľahlivo tú najlepšiu možnosť. Dá sa to? Čo si môžeme všímať a čoho sa máme vyvarovať, ak sa chceme efektívne rozhodovať? Neformálna prednáška Lenky Kostovičovej o dvanástich princípoch, vďaka ktorým môžeme dospieť k lepším rozhodnutiam a spokojnejšiemu životu. Každý princíp sme si ilustrovali psychologickými experimentmi a praktickými príkladmi zo života. Nešlo o všeliek proti neadekvátnym úsudkom, ale pomoc pri odhalení príčin mnohých ilúzií a omylov v rozhodovaní.
Mgr. Lenka Kostovičová, PhD. je vedecká pracovníčka na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV a venuje sa skúmaniu ľudského myslenia a rozhodovania s dôrazom na overovanie možností efektívnej komunikácie informácií a redukcie omylov v úsudkoch a voľbách, a tiež popularizácii vedy. Ako vysokoškolská pedagogička na Ústave aplikovanej psychológie UK v Bratislave vedie kurzy psychológie rozhodovania, spotrebiteľského správania a ďalšie.
